zhromaždisko sĺz
do zásuvky srdca
ukladám slzy
ktoré nestihly opustiť môj žiaľ
sťa snehové vločky
pokrývajú moje spomienky
živé, dušou neprijaté
derú sa znova do plaču
neprijaté slzy
odkladám do nádob bolesti
nikdy nezmáčajú tvár
pred pohľadom sveta
bránia sa zármutku
nevyliate slzy
skutočné a predsa nezbadanané
plačú ... a moje
srdce klesá do prachu
Komentáre
Prehľad komentárov
jeej, pekne.... velmi sa mi paci ako originalne pises basne. Kazdy vers, rym...pekne
Zvlastny styl
(Shaxe, 15. 8. 2009 22:15)