milujem
z hĺbky svojej duše
ak mi ešte nejaká zostala
smutný som
o krok k zúfalstvu
milujem sám a nepohnute
na prahu bolesti
milujem mátohu
tú dávno zatratenú vílu
čiernobiely obraz spomienky
čo prerástla srdcom
a stala sa mojou súčasťou
pod hladinou
kde prežívajú už len anjeli
tam ukrývam tvoje bozky
bezsenné noci
zmarenými plánmi prerývané
zmenili moje oči
v tichom náreku takmer oslepli
som sám a milujem
aj keď beznádejne
lebo inak sa to nedá
si v mojom živote
a ja neľutujem
nič z toho čo ma čaká
snívam a prebúdzam sa
bez tvojho úsmevu
začínam deň
a v každej sekunde
mám ťa za anjela
v bolestnom objatí
tvojho odmietnutia
neľutujem nič
veď ty si bola všetko
impulz, čo naučil ma dýchať
a vnímať krásu navôkol
ten impulz
ktorý rozochvel mi srdce
až podskočilo šťastím
a zaburácalo novým životom
niekto nespoznal lásku
a ja jej mám toľko
že by som s ňou mohol
vymaľovať dúhu
na uplakanom nebi
a preto som šťastný
lebo viem, že ja ťa
nechcená moja veľmi milujem
