akvarelová sonáta stratených pier
13. 2. 2009
tisícky farieb ...
a na stene je vždy z nich len jedna
s prosíkom
stavia sa pod hrot štetca
ako premlčané jahňa čo chcelo onemieť
kvapky dažďa halia jej líca
rumencom,
s ktorým by každá pobehlica stala sa zaraz kráľovnou
a v nej prebúdza sa
paleta ticha ...
len dávno zabudnuté ťahy umelca
čo zložili jej k nohám okovy, aby náhodou neutiekla
zo stien
zo snahy
zblížiť sa s druhou stranou spojenej nádoby
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.