duté kvaple
11. 1. 2009
nič cenné netrvá ...
ústami chladíš kúdoly vetra
a z bublín praskajú výkriky
v ľadovom daždi obraciaš sa k nebu
a to skurvene mlčí
NIÉÉÉ ! ...
prúď cezo mňa
nech nie som pripútaný k zemi
tak ďaleko
a sám od všetkých našich snov
z výšin zostal vo mne
len voľnopád
čo potrebuje mihotanie dlaní
jednoducho viac
než len matné záblesky
LÁSKA prúď do mňa!
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
