vládu kresadiel rozpustili
zmeravené vence
ako dych
na kameň naložili tiene
ozvenou neprítomna
vydlabali zo mňa
priskorú nádej
mŕtvemu
darujem hluk z hrdiel
živému klince
na zadebnenie mysle
nech sa netrápi
križujú sa vo mne
všetky spomienky
aj tie nové
čo sa len snívajú
a o to viac bolia
odpustím vám
že nekriesite mŕtvych
možno nemáte vieru
ako ja
keď sa zberám k letu
a podo mnou ležia
rozviazané krídla
nasúkal som sa hlbšie
pod zvädnuté lístie
kde červy prepierajú
ploché úsmevy
a po vecnej artikulácii
presvedčil som telo
aby sa pohlo ďalej
kriesim mŕtvych
zo všetkých živých
čo prestali
stavať vzdušné prístavy
KRIESIM MŔTVYCH
27. 11. 2008
