Kyslík
29. 9. 2009
nauč ma dýchať
pod vodou
žiabrami
čo lepia sa na pery
ako nedožitá chvíľa keď opúšťam odpúšťam
všetkým čo ma poslali
dolu
dolu pod vodu
kde neviem ako
sa nadýchnuť bez prítlaku
prehltnutých slov slabík písmen obrazov seba
v tvojich ústach
v bubline zvanej obloha
zachráň ma najskôr
žiabrami
a potom nechaj splývať
s kyslíkom ústa
pod vodou
naplavenou vodou z tisícich chvíľ
v ktorých si stratila oči
nauč ma dýchať
pod vodou
kde ticho prenáša najrýchlejšie moje myšlienky
a rozoštep citu
aby sme nezostali po pľúca zaborení v prachu
z prachu do prachu
bez dychu
v ktorom sme boli ty ja vodopád úst a zmáčaný
stvoriteľ kyslíku
ponorení do víru nádeje... a lásky
dolu
dolu pod vodou
ach jaj
(Recka, 13. 5. 2010 16:35)