dokončujem ďalšiu báseň
a nariekam
že neviem ako ťa spútať ku mne
aby si privrela oči a cítila
ako sa mi hlava točí
keď ti venujem milióny snov, túžob i vyznaní
a ty nevieš ... nemôžeš ma hriať
sme platonický hurikán
čo zmieta chrámy a rozdeľuje vody
a pritom nikdy neurodí zázrak
červené more
vo vnútri mojich perí
keď ťa po kúskoch nahú prehĺtam
chcem ťa myslieť pod perinou
dráždiť súkať ako plátno
aby si sa rozvidnela
do nášho spoločného vánku
kedy nastane prímerie
medzi prietorom i časom
v nás o kúsok hlbšie než ťa stretávam
