výhľad na imelo
zavreté dvere
a ústa v kŕči od pridusených slov
ktoré zatváraš ešte
hlbšie
aby neboli
zvlnené plachty
čo sa v nich skrývaš ako
nechcene
dospelý
len výčitka v zaslzenom oku
a vzdor ...
ten skrýva najlepšie
tvoje
zbabelstvo
že vraj nechceš
že necítiš
že už dávno si
zahodil kľúč od dotykov v dlani
bláznovstvo ...
a prievan čo mrazí
mrzí tvoje
skryté
"Ja"
--------------
veršujem do nemoty
do mdlôb
bez noci
a ticho vo mne
padá
do osamelých snov
kým roztvorí
niektorá z múz svoje viečka
a nestane sa
pre mňa ľadoborcom prienikov
------------------
len málo krvi
je v jednej kvapke zázraku
a predsa
sa dá len ťažko
napodobniť