že sa nevrátiš? ...
prekladám mámenia
nech utíchnu
a predsa tlčú na váhu
ako znamenia
v pavučinách snov
do namŕzajúceho okna
opisuješ prstom
mňa
a moje
strunou čo doznela
natieraš si pery
strnulo
a v bielom
precitáš do hmly
ako pád
hľadáš niečie ruky
a vonku
sa stmieva
cez prikrývky plachiet
buráca ...
vrie
neutícha odsúdením tmy
veď ona za to mohla
a v nás
rozdelila teba
na mňa a kvapky dažďa
a preto stojím za závesom
a nechávam vietor
počítať slzy