zošítky I ... alebo spomienky na starú mamu
pamätám sa na rednúce okná
do ktorých
som súkal dlhé rukávy
aby ma nenašli
tí druhí ... /od babičky/
vedela ako sa majú snovať slová
že privreté očká vidia
oveľa viac
než len plaziace sa tiene
za prichytenou záclonou
pamätám sa na tajomstvá
jej mľaskajúcich pier
keď zadržala dych
a zo zeme
vyrastali najstrašnejšie zvery
občas ma prikryla a chlácholila
že všetky príšery
môžu zájsť
najbližšie k prahu jej dvier
dokiaľ im nedovolí vstúpiť dnu
triasol som sa, že ich raz pozve
na medovkový čaj
čo rozvoniaval zrána po izbe
keď sedela pri mne
na stoličke
a prepletala ruženec
ako svoju najsilnejšiu zbraň
vedela tisíc príbehov
o zakliatom lese
kde odkladali nechcené deti
a tie
potom
prezrádzal ich usedavý plač
vodníci
svetlonosi
a lesné víli
tie boli pre ňu skutočnejšie
než hladné srnky
čo v zime obhrýzali naše stromčeky
pamätám sa na rev jeleňa v ruji
na kupcov
čo trieskali reťazami
keď si od nich nič nekúpili
a nikdy neodišli naprázdno
stará mama vedela sprítomniť vravu
žien na drápačkách
ich malicherné príbehy o Janovi
čo vzal metlu na svoju ženu
keď ju spoznal
cez trojnohý stolček ako bosorku
vedela rozprávať do praskania dreva
ktoré ustavične pracovalo
na stenách
čo v zime aj lete hriali a voňali
tá vôňa
mi doteraz chýba
v chladnej kobke mojej betónovej izby
pamätám sa na jej trasúce ruky
čo vedeli robiť tie najlepšie
úhrabkové posúchy
na jej sladké krížiky na čelo
a drsnosť
jej pracovitých dlaní
ktorými vedela rozpučiť rozdráždenú osu
bez toho aby ju bodla
tak
ako tisíckrát mňa
keď som sa ju snažil napodobniť
moja stará mama bola výnimočne krásna žena
a jej dlhé šedé vlasy
žiarili
v odlesku hromničných sviec na okne
keď sme zaháňali blesky
takúto si navždy
uchovám v pamäti moju mamu a mamu
ktorej príbehy
pre mňa znamenali viac
ako koprodukčné dobrodružné filmy
v ktorých mi neskutočne chýba
jej príjemný chlácholivý hlas
